Odvádzanie dušičiek I
Rada pracujem s kyvadlom a písmenkovou tabuľkou,cez ňu som sa dozvedela že na tomto svete ešte blúdi moja stará mama ktorá zomrela už v roku 1998.
Ďalej mi tabuľka s pomocou kyvadla ukázala meno Betinka, dievčatko zo Slovenska ktoré zomrelo veľmi malé ,od nehody uplynulo už 22 rokov.
Bola smutná že ju nikto nevníma,nepočuje, nevidí a nevie ako sa má dostať domov, domov za svetlom.
Na odvádzanie dušičiek používam metódu skenovania svojho tela.
Skenovanie začína vtáčikmi ktoré cupitajú sem a tam postupne sa mi začína premietať obraz muža ktorý havaroval autom..Stojím uprostred nie veľmi širokej cesty,je mokrá,pršalo,svetlá auta a zrazu náraz do stromu. V aute na volante leží zakrvavený mladý muž.Nechce odísť domov za svetlom pretože tu má manželku a deti.Po dlhom rozhovore,aby si uvedomil, že je mŕtvy a, že už nemá telo sa nakoniec rozhodol že mám pravdu a odíde domov za svetlom lebo odtiaľ môže skôr pomôcť svojej rodine, prípadne dostane,nové telo, novú šancu...Po rozhovore Martin potvrdil že sú tu aj iné dušičky a súhlasil s tým že ich zoberie so sebou.Neviem Vám presne takto opísať ako sa zjavilo biele svetlo, svetelný lúč ,ktorý sa premenil na schody. Rozlúčila som sa s Martinom a sledovala ako za ním ide húf svetielok,ako malé svetlušky.
Vrátila som sa do skenovanie a uvidela seba samú v kúpelni dívať sa do zrkadla po pravej strane za mnou stála moja stará mama a po ľavej malé tmavovlasé dievčatko.
Opýtala som sa starej mamy čo tu robí,prečo tu je tak dlho.Chcela dohliadať na svojho najmladšieho syna o ktorého sa stále bála,ako bude žiť.Až nastal ten čas keď nebola schopná sa sama vrátiť. Bola smutná že navštívila všetky svoje deti ale nikto ju nevníma ,že nevie si sama poradiť.Presunuli sma sa obe nad jej hrob kde leží jej telo,Na tom mieste sa zrazu zjavili jej anjeli strážny, povedala som jej Je čas ísť domov.Babička si ľahla do hrobu splynula akoby so svojím telom a po chvíli znovu vystúpila, bola veľmi rada.Srdečne sme sa rozlúčili ,objali.Znovu krásny svetelný lúč a za asistencie anjelov strážnych postupovala smerom hore v čistom bielom habite.
Obraz sa zmenil a zrazu som zase stála v kúpelni pred zrkadlom,obraz starej mamy sa v momente rozplynul a zbadala som po svojej ľavici znovu stáť to malé dievčatko. Sklonila som sa k nej, objala ma a povedala chcem ísť domov.Ruka v ruke sme sa preniesli na akúsi križovatku a pozorovali ako malé dievčatko vbehlo nešikovne rovno pod električku, krik,plač naokolo.Premiestnenie nastalo v tej chvíli do malého bytíku, na malý stolík,kde mi Betinka ukázala svoju fotku a pri nej zapálenú sviečku.Fotka s mŕtvym a zapálenou sviečkou držala dievčatko na tomto svete. Bol to akoby jej oltár.v tom nastal posun a premiestnili sme sa spolu na citorín, kamenný hrob s napísaným Spí sladko.... Beátka..... priezvisko si už nepamätám,bol tam aj dátum narodenia a úmrtia.Strážny anjeli na zavolanie neprišli, obrátila som sa na archanjela Michaela, ktorý nám otvoril cestu do svetla.Vystúpila som spolu s Beátkou až úplne hore. Malé dievčatko sa usmialo objalo ma a postavilo sa na stranu archanjela Michaela, ja som zostala stáť na opačnej strane s mojím strážnym anjelom Arielom.Postupne sa hore z bielej hmly začali vynárať postavy. Na Beátku už čakali starý rodičia. Bolo to dojímavé ako maličké dievčatko bez rozmýšľania vbehlo do náručia svojej babičky a v tom momente som znovu stála pres zrkadlom. Na okolo mna nebolo nikoho, bola som tam sama.
Pokračovala som v skenovaní svojho tela, nenašla som už nikoho okrem čudného stvorenia ktoré mi tancovalo pod nohami :) Divili by ste sa ,ale bol to malý démoník. Dookola tancoval,nedal sa vôbec vyrušovať,nechcel sa zastaviť ani porozprávať.Po mojom naliehaní že takúto šancu ešte nemal a ani tak skoro mať nebude,sa zastavil, ale bol veľmi nahnevaný.Dozvedela som sa že je so mnou už od narodenia,že mi neubližuje ale že mu je tu dobre.Že rád tancuje a ja mu v tom teraz bránim. Chvíľu som mu dohovárala aby zvážil či predsa nechce odísť domov že dostane novú príležitosť viesť svoj vlastný život a naučiť sa niečo nové a takto len zbytočne tu stagnuje na zemi :) Zaznelo teda dobre ja idem. Na tvári sa mi zjavil úsmev pretože maličký démonik sa začal zvŕtať predomnou dokonca mal na sebe malý batoh :D Verte či nie bolo to srandovné aj keď slovo démonik Vám možno znie strašidelne.Bez problémov, modlitby či prosenia zrazu začal stúpať po schodoch do neba. Na pol ceste sa ešte otočil a poriadne mi zamával,to som sa už aj poriadne začala smiať. Musím poznamenať že to všetko sa deje v stave akéhosi tranzu.
Takto skončila moja prvá výprava dušičiek za svetlom. Radšej raz zažiť ako milión krát počuť. :)