Duchovia, prízraky ,sa zjavujú vo všetkých kultúrach.
Niektorý duchovia nevedia, ako prerušiť svoje pozemské väzby, iný si neuvedomujú, že zomreli, ďalší zase majú dojem, že ešte nedali do poriadku svoje pozemské záležitosti. Stručne povedané, duchovia pripútaní k zemi sú zmätení a nešťastní. Uviazli medzi dvoma svetmi. Strašidelní duchovia niesú väčšinou zlí . Niektorí znich sú plní hnevu, nenávisti a tužby po pomste, ale väčšinou sú to len stratené duše.
Rozlišujeme: prízraky sú zosnulí netelesní duchovia potelujúci medzi nami a hľadajúci svoju vlastnú realitu. Niektorí z ních nemôžu odísť, niektorí nechcú, iní zase nevedia ako odísť, mnohých z ních ťažia ich minulé skutky. Môžu sa zjaviť jednému človeku alebo niekoľkým ľuďom súčastne.
Sama mám pár osobných skúseností s duchmi.Jedná sa o duchov zosnulých v mojej rodine,ktorí sa prišli rozlúčiť.Kvapkajúci vodovod,prebehnutie bieleho svetla (akoby postavy),syčanie a zježenie kocúra,námraza na oknách v lete,klopkanie na drevo či iné úkazy.S istotou viem povedať že duchovia sú okolo nás či je to iná dimenzia v ktorej žijú alebo .....Niečo proste je.
Duchovia sú medzi nami nie len v noci ale kedykoľvek počas dňa.Nikdy ste ešte okolo seba necítili zvláštny energický pocit že spolu s Vami v izbe niekto je?
Nepíšem o praskaní dreva v dome či hrknutí v kotolni keď sa spustí nahrievanie vody.Je to taký zvláštny skľučujúci pocit,v podvedomí máte nepokoj a strach. Stále akoby Vám niekto stál za chrbtom.
Osobne sa to všetko začalo keď sme so sestrou ako deti cez vianoce videli z okna nášho bytu pannu Máriu,vyzerala ako tie klasické sochy panenky.Po chvílke zrazu zmizla.Nikdy mi táto príhoda nezmizne zo spomienok. Po tomto začali rozlúčky zo zosnulými,rozne videnia,ktoré si však do teraz neviem vysvetliť.Všetko čo som do teraz zažila vo mne nechalo obrovské pocity. Aj po strate nášho milovaného kocúrika sme niekoľko týždňov pociťovali jeho prítomnosť. Musím poznamenať,že žijem na inom mieste ako som vyrastala.Nejedná sa o žiadne halucinácie. Tiene, zakopnutie o "nič", jemné malé kročiky alebo obtieranie sa o nohy aj keď v skutočnosti izba bola prázdna.
Nebudem Vám nič nahovárať ,nechám na Vás aby ste si sami urobili svoj názor na vec. Ale podľa mňa život smrťou nekončí aj keď osobne neverím že je modré nebo kde sedí na tróne boh. Moj názor na to je že ten pravý život je niekde TAM a tu sme si prišli len očistiť svoju dušu od zlého čo sme vykonali. Ten kto žil máličko ako napríklad malinké bábatka ,boli tu len na skok a zomreli, nie preto lebo to tak boh chcel ale preto že splnili čo mali vykonať.
Preto máme svojích anjelov strážnych ktorí dohliadajú na nás aby všetko išlo ako má.....