Bytosti prírody

Keď sa semienko premení v rastlinu, pokladáme to za „normálne“. Ale prečo vlastne? Pretože tento dej môže ľudstvo pozorovať už celé tisícročia. Semienko zapadne do pôdy a vyvinie sa z neho rastlina. Presne tak! Je to úplne „normálne“. A aj tak je to zázrak. Ako inak nazvať dej, kedy z kôstky čerešne vyrastie strom? Ak pozorujeme vonkajšiu formu, nemajú obe štádiá vývoja čerešňového stromu nič spoločné: malá, sotva viditeľná kôstka a veľký strom s listami, kvetmi a plodmi. Ako je možné, že sa kôstka premení na strom? Kto spôsobí tento zázrak? Musí tu byť predsa ukrytý nejaký tajomný zákon života. Ale kto je vykonávateľom tohto zákona? A kto dohliada na jeho pôsobenie?

Sú to prírodné bytosti, ktoré sa starajú o to, aby sa stále znovu uskutočňoval tento magický akt premeny semena na strom! Nespočetné tvory pracujú spoločne na tom, aby sa zelený šat našej matky Zeme rozžiaril. O nich a tiež o ostatných druhoch bytostí prírody tu bude reč.

Rada by som hneď na počiatku objasnila, čím táto kniha nie je. Nie je encyklopédiou prírodných bytostí, kde nájdete zoznam a popis všetkých existujúcich druhov. V žiadnom prípade neusilujem o úplnosť, ale popisujem z veľkého počtu druhov tie, ku ktorým sa cítim byť najviac priťahovaná a kde smiem tiež prežívať najhlbšie priateľstvá – priateľstvá, ktoré sa zrodili zo spoločných zážitkov. Napríklad veľmi milujem bytosti vody a práve tak milujú oni mňa a rady ma vyhľadávajú. Naproti tomu bytosti zeme na mňa nepôsobia tak príťažlivo a ani škriatkovia sa ku mne príliš nehrnú. To je ale naskrze prirodzené a nikoho z nás to netrápi.

Tento výber nie je hodnotením, pretože všetky druhy majú svoju úlohu v spoločenstve živých bytostí. Sú ale oblasti, v ktorých sa človek cíti ako doma a na zachvievanie ktorých je zvlášť citlivý.

Už roky si robím poznámky o stretnutiach s dévami stromov, elfami kvetín, s bytosťami vody a s veľkými elfami hôr a morí. Popisy príhod a reprodukcie rozhovorov sú preto do všetkých detailov autentické. Čo sa týka rozhovorov, ide o záznamy priamo z miesta, kde boli vedené. Ak vám teda bude niekedy v opustenej vysokohorskej oblasti nápadná žena, ktorá s poznámkovým blokom na kolenách sedí sama uprostred krajiny, striedavo horlivo píše a potom sa opäť fascinovane díva do vzduchu na určité miesto, kde vy nevidíte vôbec nič a pôsobí pritom šťastne – tak to som ja... A keď hovorím „sama“, ide len o prechodný stav, pretože Gerhard, ten obdivuhodný muž po mojom boku, bezpochyby práve zmizol za najbližším skalným výstupkom, pretože tam objavil nejakú jedinečnú prírodnú bytosť...

Komunikácia s prírodnými bytosťami prebieha nielen slovami a gestami, vnímateľnými našimi bežnými zmyslami, ale i prostredníctvom pocitov a obrazov, ktoré si môžeme podobne ako určité zachvievania navzájom sprostredkovať. Keď teda nájdete v texte poznámku: „elf mi ukázal obraz nočnej krajiny...“, nie je tým mienené, že mi predložil fotografiu alebo olejomaľbu, ale že mi sprostredkoval vnútorný obraz.

Pokiaľ ide o pomenovanie popisovaných bytostí, pokúšam sa nájsť jasné a jednoduché slová, vystihujúce pokiaľ možno niečo charakteristického: lesní elfovia, vodné víly, veľkí elfovia, elfovia poľných plodín, dévovia stromov... Slovo „déva“, používané v súvislosti s bytosťami stromov rovnako ako výraz „elf“, je zo sanskrtu a znamená „jasne žiariaci“.

Toto označenie môžeme brať tiež ako charakteristiku celej úrovne bytostí prírody, o ktorých je tu reč. Sú to svetlé, čisté tvory, ktorí oddane plnia svoju úlohu, ktorej prostredníctvom sa podieľajú na živote našej planéty. Existujú prirodzene i úplne iné bytosti – o tom nie je pochýb! Od vyššie spomenutých dévov sa ale určite môžeme naučiť omnoho viac, než od tých skôr tupých, temných, zvieratám podobných postavám, ktoré majú v ríši prírody tiež svoje miesto.

Dévovia, teda svetlí elfovia, majú naospol podobnú postavu ako ľudia, jedinú výnimkou je rybí chvost niektorých vodných panien

Na záver ešte jeden technický detail: milá čitateľka, milý čitateľ, rozhodla som sa oslovovať vás „ty“ a dúfam, že súhlasíte. Pokiaľ nie, prosím o porozumenie, ale nemôžem na tom, žiaľ, nič zmeniť. Kniha je vytlačená a dévovia nás tiež oslovujú „ty“. Déva stromu sa neobracia na človeka, ktorého by rád zavolal slovami: „Pani Dr. Maierová, pristúpte, prosím, bližšie...“, ale priateľsky povie: „Poď sem!“ V ríši prírody sú si všetci rovní a navzájom spojení. A tak by som teda tento zvyk rada zachovala i v nasledujúcom texte, pretože je to elfom primeranejšie.

A na záver jedno naliehavé prianie, ktoré majú elfovia v súvislosti s touto knihou: dôrazne a tak, aby to nebolo možné prepočuť, by som rada povedala, že stretnúť sa s prírodnými bytosťami môže každý, kto si to naozaj praje a kto je pripravený za určitých okolností tiež trochu cvičiť. V žiadnom prípade nie sú tieto stretnutia vyhradené len výnimočne nadaným, zatiaľ čo ostatní sú odsúdení iba k rezignovanému povzdychu „ako rád by som to robil tiež!“ Keby si teda tak rád, tak to jednoducho urob! Hoď naraz cez palubu všetky myšlienky, ktoré ti v tom bránia, ako „to nemôžem, to nikdy nedokážem“. Je predsa tou najprirodzenejšou vecou na svete, že by sa človek rád stretol so svojimi jemnohmotnými priateľmi, ktorí sa starajú o krásu a harmóniu v prírode. Na nasledujúcich stránkach nájdeš mnoho pokynov, ako začať. Nie vo forme konkrétnych cvičení typu: „Polož ruky meter päťdesiat vysoko na kmeň stromu a približuj svoje čelo rýchlosťou päť centimetrov za sekundu.“ Dávam ti radšej voľnosť nájsť si svoj vlastný štýl, pretože tak môžeš dospieť k vlastným záverom: „Aha, takže tak to majú elfovia radi, snáď aby som to teda tiež tak skúsil!“ Prírodné bytosti sa už na teba tešia!

 

Ak chceš vstúpiť do ríše prírodných bytostí, potom sú pre prvé pokusy o kontakt najvhodnejšie stromy. Strom stojí trvale na jednom mieste a neutečie, ani sa neschová, ako to môžu urobiť napríklad elfovia vody. Má tiež silné energetické vyžarovanie, ktoré môže takmer každý bezprostredne pocítiť. So stromami preto môžeš nádherne cvičiť rozvíjanie svojho jemného cítenia. Podnety k tomu sú uvedené ďalej.

Dévovia stromov sú ľuďom priateľsky naklonení a majú radosť z toho, keď s nimi chceme nadviazať spojenie. Teší ich, že existujú ľudia, ktorí veria, že tu sú a ďakujú im za ich prácu – veď čím by bol náš svet bez toľkých nádherných stromov! Vďačnosť a láska, tieto pozitívne, tvorivé zachvievania im robia dobre a robia ich šťastnými.

Elfovia stromov sú obdivuhodnými priateľmi. Je jedno, či sa cítiš pri svojom putovaní prírodou priťahovaný nejakým stromom a uzavrieš s ním priateľstvo, alebo stojí v tvojej záhrade a ty ho už dlho poznáš. Nezáleží teda na tom, či je to nový, alebo dôverný starý priateľ. Elf sa ti bude plne venovať, otvorí sa ti, vycíti, čo práve v danom okamihu potrebuješ a pokúsi sa ti to dať. Nie je to krásna definícia priateľstva? Pre elfov je prirodzené darovať nám také priateľstvá, ak sa im zodpovedajúcim spôsobom priblížime. Všetko, čo k nim necháme v láske pritekať, prúdi zosilené od nich späť k nám, takže týmto spôsobom uvedieme do chodu kolobeh, ktorý v najhlbšom zmysle slova obohatí všetkých zúčastnených.

Dévovia stromov môžu mať mužskú i ženskú podobu. Môžu byť mladí i starí, nežní i plní sily, veľkí, veľmi veľkí, malí a krehkí, radostní, majestátni, štíhli i guľatí, naklonení kontaktu alebo uzavretí. Škála ich telesných i charakterových foriem je naozaj široká, pričom strih i farby ich oblečenia, stavba tela, farba vlasov i účes, rysy tváre i ich vyžarovanie majú individuálny ráz a viditeľne sa od seba líšia.

Elfovia mladých stromov sú malí a nežní, ich veľkosť zodpovedá veľkosti stromu. Najprv vyzerajú ako deti, spolu so stromom rastú a prežívajú tak mladosť a neskôr i zrelosť. Staré a silné stromy chránia veľké, dôstojné postavy, ktoré však môžu vyzerať podivuhodne mlado v porovnaní s vekom stromu. Déva sto rokov starého stromu nevyzerá ako storočný človek! Pre čas platia v ríši elfov iné zákony než u nás. Často sa prihodí, že nám z obrovského, mocného stromu žiari v ústrety – podľa ľudských merítok – atraktívna štyridsiatnička. Určite má ale dostatočnú veľkosť – ako veľmi vysoký človek, preto dva a pol až tri metre vysoké postavy nie sú u starých stromov výnimkou.

Rozdiel medzi mužským dévou a ženskou dévou nie je, pokiaľ ide o vyžarovanie, často nijak veľký, naopak obaja skôr splývajú. Existujú ženy, ktoré vyžarujú doslova obrovskú silu a muži, ktorí sú neuveriteľne jemní. Nedomnievaj sa teda, keď máš pred sebou strom so silnou aurou, že musí bezpodmienečne patriť mužskému dévovi. Stromy so silným materským vyžarovaním však väčšinou majú ženskú dévu.

Mužskí elfovia stromov nie sú vždy tak ľahko opticky rozlíšiteľní, pretože niektorí z nich, podobne ako ženské dévy, radi nosia dlhé odevy a vlasy po ramená. Naviac je v týchto prípadoch ich zachvievanie zvlášť jemné. Svet žien je možné rozpoznať omnoho ľahšie. Napomáhajú tomu detaily

– veľmi dlhé vlasy, zvláštne účesy ako uzly, vrkoče atď., šaty s výrazne ženským strihom – úzky pás, bohaté sukne, priliehavé rukávy, výstrihy – a takisto mäkké, ženské ťahy v tvári. Prirodzene úplne nezameniteľný je vzhľad niektorých zvlášť starších dévov: mohutné biele fúzy nenechajú nikoho na pochybách!

Otázka mužských alebo ženských znakov určite nemá medzi dévmi stromov tak ústredný význam, aký sa tomu prikladá v ríši ľudí. Neuplatnil sa tu totiž ľudský rozum, ktorý tak rád triedi, rozdeľuje, posudzuje. Mužský a ženský pól tu nie sú prísne oddelené, ale sa navzájom prenikajú a doplňujú. To sa síce u ľudí deje tiež, ale len máloktorí sú si toho vedomí.

Ženské a mužské prírodné bytosti vykazujú v krásnej samozrejmosti také vlastnosti, ktoré sa u nás jednostranne prisudzujú jednému pohlaviu a u druhého sa považujú skôr za nevhodné. Existujú teda dynamické ženy a nežní, láskaví muži, pričom ženy majú vo vnútri vrelé srdce a muži silu. Nachádzame tu teda nádherné zmiešanie jin – jangových kvalít.

Sem tam sa tiež môžeme stretnúť s elfami stromov, ktorých pri najlepšej vôli nie je možné priradiť k žiadnemu z oboch pohlaví. Mužské a ženské sa u nich vyskytuje v rovnakej miere, čo sa prejavuje i v ich vzhľade – sú to androgénne (obojpohlavné) bytosti, ktoré vyrástli nad pohlavnú polaritu.

V ríši dévov stromov je úplne samozrejmé, že ženské dévy i mužskí dévovia majú rovnaké úlohy, práva a možnosti, pretože s pohlavím nie je spojené žiadne hodnotenie. Bytosti elfov nie sú viazané zovňajškom, ale hľadia hlbšie.

Jednu z ich predností by som obzvlášť rada vyzdvihla: sú medzi nimi veľkolepí liečitelia! Keď nás sužuje nejaké telesné utrpenie alebo duševná bolesť, dévovia stromov vidia, čo nás trápi a v mnohých prípadoch sa nám pokúšajú pomôcť. Môžu zasiahnuť na jemnohmotnej úrovni, odstrániť tam rušivú energiu a na jej miesto nechať prúdiť obnovujúce zachvievanie. Je to koniec koncov rovnaký spôsob, aký sa používa pri čistení aury a čakier. V prípade núdze však býva v dosahu skôr nejaký strom než človek, ktorý vie pracovať s energiou; potom neváhaj poprosiť o pomoc bytosť stromu – keď budeš mať šťastie, prežiješ niečo nezabudnuteľného.

Moja prvá skúsenosť tohto druhu bola naozaj pôsobivá. Urobili sme si malý výlet do Viedenského lesa, pričom mi radosť z prírody už niekoľko dní kazila škaredá bolesť v krížoch. Na okraji malej čistiny nápadne vynikal obzvlášť pekný, silný dub, tak sme sa zastavili, aby sme ho pozdravili. Déva vyzeral asi ako päťdesiat ročný veľký muž so šedohnedými, po ramená dlhými vlasmi. Na sebe mal nenápadný, zemito sfarbený odev. Jeho vyžarovanie – zmes koncentrovanej sily, srdečnosti a priateľskej otvorenosti – boli veľmi príťažlivé.

Prijala som jeho pozvanie a pristúpila bližšie. Položila som ruky na kmeň a nechala nimi prúdiť zachvievanie radosti, lásky a vďaky. Potom som sa oprela o kmeň chrbtom a cítila, že elf stromu stojí za mnou, objíma ma a zahaľuje svojou energiou.

Keď som sa ho spýtala, či by mi mohol pomôcť s mojou bolesťou v krížoch, otočil ma, predklonil dopredu a začal niečo odstraňovať z môjho chrbátu. Vyzeralo to ako nejaký spletenec, bolo to však elastické a dosť húževnaté. Hustá vrstva toho sedela v oblasti bedrovej chrbtice, slabší výbežok sa ťahal po chrbte nahor. „To si toho pekne nazbierala,“ komentoval môj stav elf stromu, zatiaľ čo pracoval na odstraňovaní „spletenca“. Potom vzal do dlaní tmavozelenú tekutinu, chvíľu trel dlaňami o seba a potom ich namieril na môj chrbát. Tam to vzbĺklo a ja som pocítila úľavu. Túto procedúru opakoval viackrát.

Pri rozlúčení mi radil, aby som ani v myšlienkach nepovažovala chrbticu za chorú, inak by sa spletenec opäť vytvoril. Poďakovala som dévovi stromu. Poďakovala som dévovi stromu za jeho pomoc a vrátila sa do svojho hrubohmotného tela, pritlačeného ku kmeňu. Tomu sa medzitým darilo oveľa lepšie. Zatiaľ čo predtým som sa mohla pohybovať len opatrne a nemotorne, tancovala som teraz lesom plná radosti. Nezostalo pri jedinom liečení, ktoré som od elfa stromu mohla zažiť, ale toto z nich bolo najpôsobivejšie.

V iných prípadoch sa mi tak rýchlo neuľavilo, pretože sa odo mňa vyžadovala podstatne väčšia spolupráca. Tak vznikol z jednej prosby o pomoc dlhodobý pracovný program, pričom moje duchovné vedenie a zúčastnený déva stromu v nádhernej svornosti striedavo stanovovali jednotlivé postupy, vzájomne sa pri tom doplňujúc. To je síce niekedy celkom náročné, ale v najhlbšom zmysle liečivé.